Počas štvrtého zasadnutia Medzivládneho vyjednávacieho výboru pre Zmluvu o plastoch sa na Ottawskej univerzite v Kanade konalo podujatie s názvom „Posilnenie globálneho znižovania znečistenia plastmi: Začlenenie implementácie a súladu s návrhom Zmluvy o plastoch“.
Znečistenie plastmi, najmä morské znečistenie a mikroplasty, ako dôležitý problém v dnešnom globálnom riadení životného prostredia, vykazuje nekontrolovateľný vývojový trend, čo znamená, že problém plastov už nemôže medzinárodné spoločenstvo ignorovať. Od roku 2022 svet vyprodukuje približne 430 miliónov ton plastov ročne, z čoho viac ako dve tretiny tvoria výrobky na jedno použitie, ktoré sa po použití rýchlo stanú odpadom (OECD, 2023). Od polovice-20 storočia zaznamenal chemický priemysel plastov explozívny rast a do dnešného dňa sa na svete vyrobilo približne 9,2 miliardy ton plastov, z ktorých sa asi 7 miliárd ton stal odpadom.
Pre väčšinu rozvojových krajín zostávajú ťažkosti a ekonomické náklady na správne nakladanie s plastovým odpadom vysoké, pričom iba 8 % plastového odpadu sa recykluje a väčšina sa skládkuje alebo spaľuje, pričom približne 76 % odpadu uniká priamo do životného prostredia (UNEP, 2021 ). Tento trend sa v budúcnosti nepodarilo účinne obmedziť a ak budú pokračovať súčasné modely výroby a spotreby, produkcia plastov sa do roku 2060 strojnásobí (Zheng, 2024). Znečistenie plastmi nielenže vytvára tlak na suchozemské prostredie, ale znepokojuje najmä morský odpad. Podľa štatistík sa v roku 2016 dostalo do vodných ekosystémov na celom svete ročne približne 9 až 14 miliónov ton plastového odpadu a očakáva sa, že toto číslo sa do roku 2040 zvýši na 23 až 37 miliónov ton ročne. Priamy dôsledok toho, že sa tento odpad dostane do oceánu je vážnou hrozbou pre morský život, čo vedie k zničeniu potravinového reťazca. Jednorazové plastové výrobky sa považujú za jeden z hlavných problémov znečistenia plastmi. Ekonomický model takýchto produktov sa spolieha na cyklus „rýchla výroba, rýchla spotreba, rýchla likvidácia“, s malým efektom dosiahnutým prostredníctvom recyklačných systémov, čo vedie k veľkému množstvu odpadu hromadiaceho sa v prírodnom prostredí. V súčasnosti sa 36 % celosvetovo vyprodukovaných plastov každý rok používa na obaly, pričom väčšina z nich je na jednorazové použitie a priamo sa dostáva na skládky alebo do životného prostredia. Materiály, ako sú penové plasty, ktoré sa ťažko rozkladajú, sa stali jedným z najnáročnejších problémov globálneho riadenia životného prostredia.
V posledných rokoch vynaložilo medzinárodné spoločenstvo veľa úsilia na riešenie globálneho problému znečistenia plastmi. V roku 2022 Environmentálne zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo právne záväznú rezolúciu, ktorá oficiálne začala konzultácie o medzinárodnom právnom nástroji na ukončenie celosvetového znečistenia plastmi. Piate zasadnutie Medzivládneho vyjednávacieho výboru (INC{1}}), ktorého cieľom je vypracovať právne záväzný medzinárodný nástroj o znečistení plastmi vrátane plastového znečistenia v morskom prostredí, ktoré sa uskutoční v novembri 2024, bude nakoniec predstavovať tento míľnik. právny dokument do sveta. História celosvetovej kontroly znečistenia plastmi siaha až do 60. rokov 20. storočia, kedy medzinárodné spoločenstvo začalo venovať pozornosť znečisteniu oceánu spôsobenému plastovým odpadom. V roku 1972 Londýnsky dohovor o skládkach vyžadoval, aby krajiny prijali opatrenia na zabránenie vyhadzovaniu plastového odpadu do oceánu. Následne v roku 1989 Bazilejský dohovor začlenil plastový odpad do medzinárodného rámca riadenia, ktorý upravoval cezhraničný prenos a likvidáciu plastového odpadu. V posledných rokoch Organizácia spojených národov a viaceré krajiny postupne posilnili svoje aktivity v oblasti znečistenia morí plastmi a nakladania s plastovým odpadom. Napríklad v roku 2017 spustila skupina G20 Akčný plán pre morský odpad a po schválení dodatku k Bazilejskému dohovoru v roku 2019 sa ďalej štandardizovali medzinárodné zásady nakladania s plastovým odpadom.
Hoci medzinárodné spoločenstvo dosiahlo určitý pokrok v kontrole znečistenia plastmi, výzvy zostávajú obrovské. Na jednej strane je ťažké v krátkodobom horizonte zásadne zmeniť modely výroby a spotreby plastov, najmä keď dopyt po plastových výrobkoch zostáva silný. Na druhej strane nedostatočná recyklačná a spracovateľská kapacita vedie k tomu, že veľké množstvo plastového odpadu sa dostáva priamo do životného prostredia. Podľa analytickej správy Programu OSN pre životné prostredie viac ako 60 krajín na celom svete zaviedlo politiky na obmedzenie jednorazových plastových výrobkov, ale účinnosť politík väčšiny krajín je potrebné sledovať.
Autor sa domnieva, že kľúč ku kontrole znečistenia plastmi spočíva v zavedení komplexného modelu riadenia počas celého životného cyklu, od návrhu produktu, výroby, používania až po likvidáciu odpadu, až po systematické riadenie a recykláciu. V nakladaní s plastovým odpadom by sa malo uprednostniť znižovanie zdroja, následne recyklácia a nakoniec dosiahnutie konečnej likvidácie odpadu neškodným spracovaním. Tento prístup riadenia založený na životnom cykle môže účinne znížiť tvorbu plastového odpadu a zmierniť vplyv znečistenia plastmi na životné prostredie a spoločnosť. Hlavnými prekážkami, ktoré v súčasnosti bránia presadzovaniu tejto metódy riadenia, sú nekonzistentné opatrenia medzi krajinami v dôsledku rozdielov v budovaní kapacít a slabá odozva zo strany súkromného sektora v dôsledku vysokých ekonomických nákladov. Tešíme sa na konferenciu INC{0}}, ktorá poskytne uskutočniteľné a kontrolovateľné riešenie pre medzinárodnú kontrolu znečistenia plastmi.
